Otázka, ktorú si kladiem pri pohľade na takmer každý snímok z rodinných albumov, alebo galérií v mobilných telefónoch. Otázka, možno truchu, pritiahnutá za vlasy, ale vystihujúca všeobecný problém výstupu obrazových dat. Človek nemusí mať matematické znalosti a a poznať zákonitosti dokonalých obrazových kompozícií talianskych renesančných umelcov aby vytvoril obrázok, ktorý vizuálne ladí a pôsobí dojmom “áno, takto to má vyzerať”. Občas stačí použiť prirodzenú intuíciu, alebo sa riadiť základnými kompozičnými pravidlami, ktoré zabezpečia dokonalý obraz. Samozrejme, pravidlá – a týka sa to aj obrazových pravidiel – sú na to, aby sa porušovali :-). Poďme ale po poriadku prejsť základné axiómy tvorenia vizuálne pokojného snímku.

Všetko na tretiny

Základné pravidlo, ako pri troch orieškoch, troch vlasoch deda vševeda, troch gaštanových koňoch… Proste pravidlo tretín.

Fotoaparát, alebo mobilný telefón má často aj pomocnú mriežku, ktorá obraz na displeji rozdeli na tretiny. Pre ilustráciu budeme operovať stále s jedným obrázkom. Keď budete sledovať túto mriežku na fotoaparáte pri vytáraní obrazu nikdy nič nepokazíte. Obraz imaginárne týmito štyrmi čiarami rozdelíte na deväť plôch v ktorých následne rozmiestnite objekty v oraze. Objekt, alebo osobu ktorú snímate je dobré umiestniť do jednej z týchto tretín. V prípade dokumentárnej fotografie je dobré, aby mal objekt pred sebou popredie, ktoré hovorí o tom kde sa nachádza – v tomto prípade zjazdovka a pozadie – ktoré dotvára scenériu a vytvára priestor obrazu. Objekt je takisto dobré umiestniť tak, aby sa z týchto tretín pomyselne díval “do obrazu” a nie opačne smerom von z obrazu.

Tretiny sa dajú využiť pri takmer akejkoľvek snímke. 

Aby voda nevytiekla z obrazu

Nemenej dôležitým faktorom je snímať krajinu, alebo prostredie tak, aby bol horizont vodorovný s hranou snímky. V ideálnom prípade opäť pomôže tretinová mriežka spomenutá vyššie. Obraz, ktorý obrazne padá – napríklad pri snímkach z letnej dovolenky a voda na vás z boku vyteká nie je to pravé orechové. Skutočne. Vyrovnaný horizont na pozadí pôsobí skutočne harmonicky a vytvára pocit pokoja a súmernosti. Samozrejme že pri stúpajúcom horizonte, ako napríklad postupne stúpajúce kopce, alebo nerovnomerný les rovinu nedosiahnete nikdy, ale vodorovným držaním fotoaparátu vytvoríte rámec a predstavu o tom ako vyzerá pozadie.

Priestoru nie je nikdy dosť

Nechajte svojmu obrázku priestor po krajoch. Aby si divák vedel aj bez vysvetenia vytvoriť predstavu o prostredí v ktorom sa snímaná osoba nachádza. Samozrejme že osobu v priestore obrazne neutopíme a nestratíme, treba však nájsť rozumný kompromis, kedy snímanú osobu vidno v kontexte snímku a kedy už začína v obrázku zanikať a strácať sa. Človek bez nôh, alebo rúk na snímke vyzerá skutočne komicky a sami sa pri pohľade na takýto obrázok budete pýtať “Prečo?”. Ak máte v popredí dosť priestoru spokojne postavte osobnu do stredu snímku, tak aby mal z hornej aj spodnej časti dosť miesta. 

Svetlo je náš kamarát

S denným svetlom sa treba jednoducho spriateliť. Ideálny čas na snímanie v exteriéri je ráno a podvečer. Krajina získava bočným svetlom nízko postaveného Slnka neskutočnú plasticitu a priestor. Osoba v takejto krajine vyzerá priam dychberúco. Avšak nie vždy sa dá fotiť len ráno, alebo večer. Snímanú osobu treba v prostredí zakomponovať tak, aby jej svetlo svietilo do tváre z boku. Tým získa priestor a oddelí sa od okolitého pozadia. Samozrejme, ak to prostredie dovoľuje a samotný horizont vytvára pekný reliéf nemusíte sa báť a snímať aj v protisvetle. Vytvoríte tak siluetu, ktorá v kontrastre s jasným pozadím vytvorí takisto zaujímavý celok.

O pravidlách snímania by vedel hovoriť každý fotograf dlhé hodiny, každý po svojom, ale zároveň vždy každý o tom istom. Ak zvládnete a príjmete pravidlá o ktorých sme hovorili veľmi jednoducho môžete zaužívané pravidlá začať porušovať a vytvárať tým snímky, ktoré budú jedinečné a výnimočné. Pravidlá preto sú, ale občas je dobré vykročiť z ich tieňa a vydať sa na dráhu jedinečnej kompozície a vlastného vizuálneho štýlu.

A najdôležitejšie pravidlo na záver! Akákoľvek, aj tá kompozične najdokonalejšia snímka nebude nikdy dobrá ak jej bude chýbať emócia.

Ako ukážku použijem náš snímok z jednej lyžovačky, ktorý nám vytvoril skutočne v rýchlosti lanovkár pri vrcholovej stanici lanovky. Obrázok, ktorý skutočne vytvára dojem “reklamy na šťastných ľudí”. Obrázok, ktorý má všetko čo by mal mať z pohľadu kompozície, ale má aj to najdôležitejšie. Emóciu.