Február sa mi posledné roky pravidelne spájal s návštevou Budapešti, práve v tomto období prebiehavala výstava cestovného ruchu UTAZAS. Vďaka tejto výstave som mal možnosť spoznať pár skvelých ľudí, ktorí v tomto neviditeľnom odvetví priemyslu zviditeľňujú Slovensko nie preto, že by to bola ich práca, ale preto, lebo je ich práca poslaním. Obetujú tejto práci voľný čas, osobný život, či rodinu. Vznikajú tam preto veľmi osobné priateľstvá, ktoré vytvárajú takú osobitú rodinnú atmosféru, za ktorú ste vdační a ochotní cestovať aj ďaleko za hranice domova. 

Ako to však súvisí s príbehom fotografie? Poďme teda postupne. Budapešť je mesto, ktoré mi príde odjakživa veľmi blízke, obrovská aglomerácia, žijúca nonstop pulzom svetovej metropoly, avšak s dušou a duchom prívetivého provinčného mestečka, kde mám pocit, že poznám každý kúsok a cítim sa v ňom bezpečne a veľmi príjemne. Mesto, ktoré dýcha históriou, spomienkami a príbehmi. Mesto, ktoré ma na prvý pohľad nedokáže ničím prekvapiť. No a práve na spomínanej výstave, nám jedna naša veľmi blízka známa raz povedala “Chcem Vás vziať na jedno miesto, kde budete mať Katedrálu Sv. Štefana ako na dlani….” Len podotknem, že táto naša známa, majiteľka jednej košickej cestovky Zitka, pozná Budapešť do snáď posledného kameňa. Na úrovni faktografickej, ale hlavne prostredníctvom neskutočne pútavých príbehov, ktoré majú často spojenie aj so Slovenskom – či už cez architektov, staviteľov, alebo jednoducho ľudí, ktorých spája spoločná maďarsko – slovenská história. Zitkine príbehy sa dajú počúvať vždy a stále. Nikdy nerozpráva o tom istom a vždy, skutočne vždy obohatí rozprávanie nejakým príbehom.

No a tak sme sa jedno popoludnie vybrali z výstaviska do centra mesta, autom priamo na Námestie Sv. Štefana pred katedrálu. Do podzemného automatizovaného parkoviska, kde sme odovzdali do boxu auto a vyšli priamo na námestie pred Katedrálu. No a katedrála bola fakt na dosah… Zašli sme však do bočnej uličky, ktorá križovala námestie a po pár metroch sme vošli do veľkých presklených dverí. Dvere nám otvoril portier a uviedol nás mramorovou chodbou, ktorú lemovala obrovská klaviatúra vyskladaná z lesklého kameňa na podlahe do priestoru lobby baru, ktorému dominovalo dizajnové piáno Bogányi k výťahu. Na vrchu sa otvorili dvere a my sme vstúpili do High Note SkyBar a teraz sme mali katedrálu skotočne na dosah. A nielen katedrálu, ale celú Budapešť. Nenápadne vyzerajúci objekt z vonku skrýva skutočne dizajnový klenot s delikátnou čerešničkou na vrchole v podobe spomínaného baru s obrovskou terasou a výhľadom na krásu tohto mesta. 

Odvtedy vždy radi zájdeme do tohto podniku, vychutnať si v kľude, pri dobrom nápoji a zákusku krásy Budapešti.

 

 

Výhľad na katedrálu Sv. Štefana z High Note SkyBar v hoteli Aria Budapest
Výhľad na katedrálu Sv. Štefana z High Note SkyBar v hoteli Aria Budapest
Výhľad na katedrálu Sv. Štefana z High Note SkyBar v hoteli Aria Budapest

Photographer